17/08/2026
Niekto vidí pár kláskov kukurice.
Niekto vidí kus detstva na tanieri- augustovú neodmysliteľnú klasiku, bez ktorej by leto nebolo letom; šťavnatú, sladkú a zároveň príjemne presolenú.
Keď som sa presťahovala do Talianska tejto augustovej klasiky som sa načas vzdala- nikto na okolí ju takto nejedával, v supermarketoch chýbala.
Časom som si zvykla na jej neprítomnosť na našom medzinárodnom stole až som ju raz predsalen v tom obchode našla. A začala ju v lete variť u nás doma- a tak časť môjho detstva, (bez)významný kus mojej kultúry žije ďalej. Moje deti ho vnímajú z inej perspektívy, no ja mám vždy sviatok keď príde obdobie augustovej varenej kukurice.
Život emigranta ťa naučí veľa vecí- ako napríklad vážiť si obyčajné jedlá, ktoré ( aj keď v dnešných obchodoch nikdy nič nechýba) jedávaš málokedy, jedlá, ktoré ti pripomenú hlášky tvojej babi spred tridsiatich rokov- "aby si potom tie kompy hodila slépkám "❤️🌽