09/07/2026
Fotka z posledných dní. Jeden deň mi bolo naozaj divne. Krútenie hlavy, lebo nízky tlak. A tak som naozaj vypla,lebo ma vyplo. Ležala som v posteli a striedala spánok, kávu a čítanie a pozorovanie oblakov na oblohe. Plynuli a plávali. A ja som mohla iba ležať. Neviem sa veľmi zmieriť a týmto stavom. Veľa rôznych presvedčení sa mi zase ukázalo. Od pocitu zlyhania, nedostatočnosti, márnosti, zbytočnosti. A prečo tie marhule? Na tej tráve sedeli dve. Tá tráva bola komplet vyhoretá a tie dve marhule ležali na tej vyhoretej tráve.
Asi tak som sa cítila.
A tak som zase seba pomaly dávala dokopy, vyberala si jedlo čo mi chutí, vyberala z misky krasne marhule, nie tie čo su už jemne obité a treba ich zjesť. Lebo to tak robievam vždy. Sebe zbytky a druhým to lepšie.
Kde tento vzorec sa uhniezdil v čase vo mne?
A tak postupne znova seba samú a popri tom aj rodinu či blizkych znova vnímať a smiať sa s nimi.
