06/09/2026
Viem, je to dlhé. Chcela som to skrátiť, ale nedalo sa. Toto je totiž celý náš víkend v jednom príspevku. Tak si uvarte kávu a poďte na to. 🙈
Dnes vám ukážem jarmok aj z druhej strany stánku. Bez filtra.
A hneď na začiatok – toto nie je sťažovanie. Nečakám ľútosť.
Len som sa rozhodla, že vám okrem krásnych fotiek kytíc a úsmevov za stánkom ukážem aj realitu handmade predajcu. Takú, aká naozaj je.
Tak poďme na Banícky jarmok v Prievidzi. 😁
PIATOK, 7:00 ráno.
Príchod, vyložiť auto, postaviť stánok, stoly, obrusy, bannery, vyložiť všetky kytice a každú jednu uložiť tak, aby ste sa pri nás cítili príjemne.
O 8:00 už podľa pokynov autá na ploche nemajú čo robiť. Hotovo.
My remeselníci sme dostali miesta na konci jarmoku. Hovorím si: Hádam ľudia prídu aj sem. A prišli. ❤️
Popoludní sa začali rozkladať ďalšie stánky okolo nás.
A potom sa dozviete, že niektorí prišli popoludní len tak vyplniť voľné miesta. Bez poplatku. Bez prihlášky, bez povolení, bez toho všetkého, čo my poctivo riešime týždne dopredu.
Rozložili si stánky s oblečením. Nie, nie je to moja konkurencia, ja robím kytice z vosku. My si nekonkurujeme. Ale ide mi o princíp. My za každý meter poctivo platíme – za stánok, za auto za stánkom, výsledná suma je pokojne trojciferná. A niekto príde len tak, zadarmo, a predáva, bez kasy , bez blokov .....
A vtedy si poviete: Tak toto vážne?
A potom je tu tá druhá vec, ktorá ma mrzí ešte viac. A to už nie je o predajcoch, ale o zákazníkoch.
Stojíte za stánkom, ktorý ste si od rána s láskou postavili, vedľa vecí, ktoré ste doma tvorili hodiny. A niekto prejde okolo a úplne nahlas povie: „Načo to je?“ „Toľko peňazí?“ „Kto by za toto dal toľko?“ „Veď toto si vyrobím aj ja doma.“
A vtedy ma to zamrzí. Nie kvôli tej vete. Ale kvôli tej stratenej úcte a rešpektu.
Nemusíte si kúpiť handmade. Naozaj nemusíte. Každý nakupujeme podľa svojich možností a ja to plne rešpektujem.
Ale mohli by sme sa k sebe správať slušne. S rešpektom k práci druhého. Veď za každou kyticou je niečí čas, nápad, energia, hodiny skúšania a často aj veľa odriekania. Stačí obyčajný úsmev, alebo len ticho prejsť ďalej. Tá ľudskosť sa z tých jarmokov niekde vytráca. 🙈
Ale počkajte. Prišla SOBOTA. A tá stála za to. 😂
Ráno prídeme, znovu všetko postavíme.
A zrazu nám priamo za stánok postavia obrovský prenosný generátor, lebo na jarmoku vypadávala elektrina.
A ten generátor... HUČÍ. Nie že trošku. HUČÍ tak, že pri stánku nepočujete vlastné slovo.
Pozerám na muža. On na mňa. Obaja máme v očiach: My tu máme takto stáť až do večera?! 😂
Ideme to riešiť. Vysvetľujeme, že sa nedá celý deň fungovať v takom hluku.
Odpoveď? „Tak môžete odísť a vrátime vám peniaze.“ ČO? 😳
V tej chvíli vám nejde o poplatok. Ide vám hlavou celý týždeň. Koľko ste vyrábali. Koľko materiálu ste nakúpili. Koľko času ste tomu venovali. Koľko ste toho naložili do auta. Koľko kilometrov ste precestovali. A teraz... choďte domov.
Napokon nám našli iné miesto. Super.
Lenže to znamenalo CELÝ STÁNOK ZBALIŤ A PRESŤAHOVAŤ. Stoly. Tovar. Kytice. Krabice. Výzdobu. Všetko.
Pozriem na muža: „Vieš čo? Poďme domov.“ Fakt som už nemala chuť. Ale nešli sme. Začali sme sťahovať.
A aby toho nebolo málo, pri tom som rozbila dve nádherné kytice. A vtedy mi bolo do plaču. Nie kvôli dvom kyticiam. Ale poznáte ten moment, keď sa celý deň niečo sype, vy sa držíte a potom príde jedna posledná maličkosť? Presne tá. ❤️
A ešte im vysvetľujeme: „Viete, včera sme boli na konci. Ľudia nás našli, páčila sa im tvorba a povedali, že sa dnes vrátia. Teraz nás nenájdu.“
Odpoveď? „Tak si tam dajte tabuľku, že ste na inom mieste.“ Aha. 😂 Jasné. Veď my handmade predajcovia bežne nosíme v aute aj informačnú tabuľu so stojanom pre prípad, že nás presťahujú na druhý koniec.
Po 3 hodinách sme stáli na novom mieste. Unavení. Spotení. Aj nahnevaní. Ale stáli sme.
A po tomto všetkom znova prídu tie kritické vety na ceny, tovar a vy to musíte počúvať s úsmevom na perách 🙉
Možno si návštevníci neuvedomujú jednu vec. Aj vďaka nám, 'stánkarom' a remeselníkom, tie jarmoky existujú. Platíme mestu za miesto a z týchto poplatkov sa spoluvytvára aj podujatie, na ktoré sa ľudia prídu zabaviť.
--------------------
A teraz to najdôležitejšie. ❤️ ĎAKUJEME.
Všetkým, ktorí sa pri nás zastavili. Tým, ktorí si niečo kúpili, aj tým, ktorí si nekúpili nič, len sa zastavili, pozreli si tvorbu, opýtali sa ako ju vyrábam, pochválili ju alebo sa s nami porozprávali.
Ďakujeme známym a kamarátom, čo nás prišli povzbudiť.
Tým, čo nám navarili a priniesli teplý obedík. ❤️
A obrovské ďakujem ženám, ktoré prišli a povedali: „Ja vás sledujem na Facebooku.“ Ani netušíte, akú radosť mi tým robíte.
Presne tieto chvíle sú dôvod, prečo si po takomto dni poviem: Dobre. Ideme ďalej.
Budem vám ukazovať tvorbu, ale aj skutočný život okolo nej. Bez prikrášľovania.
Budú krásne jarmoky. Budú úspešné dni. Budú dni, keď nepredáme skoro nič. Budú milí ľudia. A budú aj takí, pri ktorých si radšej zahryzneme do jazyka. 😂
Aj toto je handmade. Aj toto je podnikanie. Aj toto je realita za pekným stánkom.
A každá skúsenosť nám ukazuje, kam sa nabudúce radi vrátime... a kam už možno nie. ❤️
Lebo aj jarmok si musí zaslúžiť svojich remeselníkov. 😉
