20/05/2026
Dielo ktoré tvorím vychádza z môjho vnútra, z toho čo prežijem a potom to vypustím von, aj z myšlienkami, ktoré sa pri tvorbe vynárajú. Toto dielko, tento obraz som tvorila po nociach, nie cez deň. Je iný, je silný, ani meno som mu ešte nedala... Dievčatá, keď si prečítate čo som napísala, napíšte mi, či to cítite aj vy podobne?
💙🩵💙
Nenosím krídla preto, že som silná.
Narástli mi z bolesti.
Z nocí, keď som ostala sama so sebou...
Z chvíľ, keď človek plače tak potichu, až ho nepočuje ani vlastné telo...
Z rán, ktoré sa nedali zašiť slovami...
Som žena, ktorá sa tisíckrát rozpadla vo vlastnom vnútri… a predsa ráno vstala, usmiala sa a niesla ďalej celý svoj svet...
Za mojím chrbtom žiari svetlo ako tiene anjelských krídel. Nie dokonalých. Nie nebeských.
Sú vytvorené zo všetkého, čo ma bolelo.
Zo strát. Zo sklamaní. Z lások, ktoré ostali visieť vo vzduchu ako nevypovedané modlitby....
Moje vlasy stekajú dolu, ako rieka spomienok.
Každý prameň nesie niekoho, koho som milovala.
Niekoho, koho som stratila...
A aj kúsky mňa samej, ktoré sa už nikdy nevrátia späť...
Niekedy mám pocit, že sa celá rozpúšťam do tmy.
Že zo mňa ostáva už len svetlo a ticho...
Ale možno práve vtedy je to najväčšia pravda....
Lebo žena nemusí kričať, aby niesla silu...
Niekedy stačí, že napriek všetkému ešte stále dokáže milovať. Ešte stále dokáže cítiť krásu.
Ešte stále nezatvrdla.
A tak tu stojím...
Krehká ako dych...
Hlboká ako nočná voda...
S krídlami, ktoré nikto nevidí …
ale ja viem, že tam sú..krídla mojej sily...
🩵💙🩵💙
Borovicový masív, akryl,zlato.
Rozmer 800x1200cm
Voľné
