17/07/2026
„Tak kámo, tu sa naše cesty rozchádzajú. Počkám ťa h**e pri vstupných dverách.“
Často keď vstupujem do nejakej verejnej budovy – úradu či inej inštitúcie, vidím rovnaký scenár: monumentálne schodisko pre „zdravých“ a kdesi na boku zastrčená oceľová rampa pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu.
To nie je architektúra. To je len formálne splnenie vyhlášky, ktoré u ľudí na vozíku, s kočíkmi alebo seniorov podvedome vyvoláva pocit menejcennosti a segregácie.
Samozrejme, niekedy iná možnosť nie je. Pri existujúcich, najmä historických budovách v centrách miest, ktoré sú nalepené priamo na pešiu zónu, často chýba priestor na dôstojný univerzálny vstup. Vtedy je dobre, že sa bezbariérovosť vyriešila aspoň dodatočne.
Pri novostavbách je súčasným svetovým štandardom univerzálny dizajn (Universal Design).
Čo to znamená v praxi a prečo by to malo zaujímať investorov?
1. Jeden spoločný vstup pre všetkých: Cieľom je navrhnúť hlavný vstup tak, aby prirodzene stieral rozdiely. Žiadne delenie na „hlavné schody pre peších“ a „rampu pre vozíčkarov kdesi na boku“. Vstupný priestor má byť plynulý, bezbariérový a dôstojný pre každého návštevníka bez rozdielu.
2. Estetická integrácia: Ak terén vyžaduje vyrovnanie výškových rozdielov, rampa alebo šikmá plocha nemá byť len priskrutkovaným kusom pozinkovaného plechu. Mala by byť organickou súčasťou parteru, obklopená zeleňou alebo integrovaná do samotného telesa schodiska.
3. Komfort pre všetkých, nielen pre vozíčkarov: Bezbariérové riešenie neocenia len ľudia na vozíku (ktorých je percentuálne v populácii menej). Využívajú ho aj rodičia s kočíkmi, ľudia s dočasným zranením, kuriéri s ťažkým tovarom či starnúca generácia seniorov. Dobrý dizajn zjednodušuje život celej spoločnosti.
4. Zvýšenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti: Budovy navrhnuté bez bariér starnú pomalšie a sú inkluzívnejšie. Bezbariérovosť priamo podporuje sociálny pilier (S – Social) v rámci hodnotenia ESG, čo je dnes dôležitý parameter pre banky a zahraničné fondy pri posudzovaní udržateľnosti a financovaní investícií.
Architektúra by nemala ľudí rozdeľovať na kategórie. Bezbariérovosť sa musí navrhovať s rozumom a citom, nie len kvôli pečiatke v stavebnom konaní.
V Ateliéri IMA navrhujeme budovy a ich okolie tak, aby boli funkčné, bezpečné a dôstojné pre každého človeka, ktorý do nich vstupuje.
Marcel