01/12/2025
V tráve, čo šepká príbehy,
stojí dom — tichý strážca dní,
kde smiech kedysi v oknách znel.
Strecha si drží spomienky,
každá škridla je ako sen,
a hoci dvere mlčia dnes,
ich teplo nevzalo ich len.
V izbách, kde kroky odzneli,
zostalo svetlo v kútoch stien,
akoby tiaž starých objatí
ostala ukrytá pod tieň.
A predsa – dom sa nezlomil,
hoci je prázdny, zostal blízko.
Lebo tam, kde rástla láska,
tam nikdy nezhasne ich hlas…
Len ticho stráži spomienky
a čaká, kým sa vráti včas...
